Metódy

V súčasnosti existuje vo svete aj na Slovensku veľa rôznych psychoterapeutických smerov, škôl. Môj terapeutický štýl je výrazne ovplyvnený nasledujúcimi psychoterapeutickými prístupmi:

• proces-orientovaná psychoterapia ( POP )

• katatýmne imaginatívna psychoterapia ( KIP )

• Somatic Experiencing ( SE )

• kariérne poradenstvo podľa T.Dienera

Proces-orientovaná psychológia je multidisciplinárnym prístupom pre individuálnu, párovú a skupinovú psychoterapiu. Svojim prístupom dopĺňa už existujúce terapeutické prístupy v spracovávaní oblastí života, ktoré vnímame ako problematické alebo zraňujúce. Vychádza prevažne z jungiánskej psychológie. Proces-orientovanú psychológiu zhruba pred 25 rokmi založili Dr.Arny Mindell so svojou manželkou Amy Mindell a ďalšími kolegami a kolegyňami, ktoré vyvinuli inovatívne spôsoby práce so snami a snovými zážitkami, ktoré sa sprítomňujú v telesných symptómoch, vzťahových problémoch, závislostiach, extrémnych stavoch vedomia a sociálnych napätiach. Vychádza z predpokladu, že problém v sebe obsahuje utajený vzorec zmeny a svojimi metódami efektívne tieto vzorce spoznáva a sprístupňuje nášmu racionálnemu, niekedy jednostrannému chápaniu našej situácie. Sny, nepríjemné telesné symptómy, závislosti, problémy v rodine, vo vzťahoch, skupinové konflikty a sociálne napätia – všetky tieto zážitky, aj tie zdanlivo najchaotickejšie procesy v sebe nesú nové dôležité informácie, ktoré môžeme objaviť vtedy, ak k nim pristupujeme s rešpektom, pokorou a záujmom. Všetci však máme tendenciu identifikovať sa len malou časťou nás. Proce-orientovaná psychológia využíva postupy, ktoré v sebe zahŕňajú preskúmanie tak našich plánov, predstáv, ako aj rušivé zážitky, ktoré naše plány narúšajú alebo nás prekvapujú. Interakcia všetkých týchto častí a dimenzií našej skúsenosti, so sebou prináša nové nápady, riešenia a smerovanie, čím sa náš život stáva akýmsi celistvejším a zmysluplnejším.

Proces-orientovaná psychológia je psychoterapeutický prístup, ktorý je veľmi dobre aplikovateľný pri práci s ľuďmi v životných krízach. Využíva sa pri práci so symptómami a ochoreniami, je využiteľná u ľudí ktorí sú v zmenených a extrémnych stavoch vedomia, ktorí trpia psychickými poruchami, ako aj u tých, ktorí sa ocitli v kóme, alebo sú ohrození na živote, ďalej je vhodná pri párovej psychoterapii a pri práci s rodinami.

(zdroj www.rspopuk.com)

Katatýmne imaginatívna psychoterapia (KIP) je medzinárodne uznávaný a odborne fundovaný psychoterapeutický prístup, ktorý rozvinul H. Leuner. Patrí medzi hlbinné psychoterapeutické metódy, vychádzajúce z psychoanalytických a psychodynamických teórií. KIP umožňuje spracovávanie vnútorných aj interpersonálnych konfliktov, podporu a rozvoj zdrojov a kreatívnych procesov. Táto metóda patrí k veľmi dobre prepracovaným a účinným psychoterapeutickým metódam. Vo svojom postupe využíva u klienta v relaxácii navodené imaginácie – vnútorné vizuálne predstavy, akési denné sny. Takto navodené predstavy následne terapeut s klientom/kou prepracovávajú, prehlbujú a integrujú. Praktický postup vyzerá tak. že po navodení uvolnenia, ktoré pôsobí psychofyziologicky a odkláňa pozornosť na vnútorné psychické procesy, ponúkne terapeut motív (napr. kvet, lúka, potok, a pod.). Tak sú oslovené aktuálne nálady, vedomé aj nevedomé konflikty, ktoré sa ďalej rozvíjajú na v symbolickej forme na obraznej rovine. Vnútorná skúsenosť je tak zmysluplne zobrazená v symbolickej predstave, pred „vnútorným zrakom“ klienta/ky. Klient/ka popisuje všetko, čo počas predstavy vníma, pričom ho/ju terapeut sprevádza a prostredníctvom verbálnych intervencií rozvíjajúce sa imaginácie ovplyvňuje a štrukturuje. Dá sa povedať, že terapeut vedie s klientom/kou dialóg, prostredníctvom ktorého mu/jej môže zdeliť svoje empatické pochopenie, povzbudiť ho k ďalšej explorácii, ale aj konfrontácii s konfliktným materiálom, kedy mu súčasne môže poskytnúť podporu a oporu, viesť ho/ju k novým spôsobom správania a a utvárania vzťahov. Klient/ka imaginované obrazy ďalej doma samostatne spracováva výtvarne alebo písomne a obohacuje ich svojimi ďalšími nápadmi. Tak pokračuje imagináciou začatý proces aj v dobe medzi terapeutickými stretnutiami. V pohovoroch sa obsahy prežité, preskúmané a prepracované v imagináciách spájajú s aktuálnymi konfliktmi a životnými osudmi s cieľom ich integrácie v biografickom kontexte. O KIP je možné povedať, že ide o terapiu pomocou symbolov a pod ochranou symbolov.

(zdroj www.sskip.szm.sk, http://web.quick.cz/kip)

Somatic Experiencing (SE) je psychofyziologická metóda na spracovanie porúch zapríčinených extrémnym stresom. Jej autorom je Peter A. Levine, PhD. Vychádza z detailného poznania procesov prebiehajúcich v tele pri extrémnom ohrození. Intenzita niektorých traumatických udalostí vedie k zlyhaniu inštinktívne aktivovaných reakcií k boju a úniku. Naša snaha vtedy bohužiaľ nevedie k oslobodeniu z ohrozujúcej situácie. Poslednou dostupnou stratégiou prežitia ostáva reakcia “zamrznutia” (znehybnenia). Pri tejto reakcii ostáva naša nervová sústava aj po skončení udalosti silno aktivovaná, čo následne vedie k vytvoreniu rôznych symptómov. Niektoré z nich sa môžu vytvoriť až roky po udalosti a mnohé z nich sú chronickými. Trauma je biologicky nedokončená odpoveď tela na prežitú život ohrozujúcu situáciu.

Liečba traumy pomocou SE prebieha prostredníctvom postupného uvoľnenia obrovskej energie prežitia, ktorá je ešte uviaznutá v reakcii „zamrznutia“ (znehybnenia). K spracovaniu traumy sa v SE pristupuje novým spôsobom. Nie je pri ňom potrebné, aby sa traumatické udalosti opätovne prežívali. Umožňuje nám, aby sme na nich pracovali aj bez zaplavujúcich spomienok alebo deprimujúceho obsahu. Podstatné prvky tejto metódy sú: zakotvenie, budovanie zdrojov, pociťovanie a skúmanie telesných pocitov, pohybov, myslenia, obrazov, významov. S klientom/klientkou najprv postupne rozvíjame a posilujeme jeho/jej zdroje, ktoré v pôvodnej traumatickej udalosti chýbali alebo boli prislabé. Na tomto spevnenom základe sa môže podariť priblíženie sa k traumatickému zážitku. Pri striedavom kontakte so zdrojmi a zaplavujúcimi zážitkami sa objaví „zmrznutá“ energia. Dôležitým kľúčom je tzv. „titrácia“: zmena by sa mala stať uvedomenou po malých krokoch, aby sa mohol celý systém skutočne integrovať.

(zdroj Heike Gattnar, 2004)

Vo svojej praxi využívam prístup k profesnému poradenstvu tak, ako ho rozpracoval T.Diener. Kariérne poradenstvo nemusí znamenať hľadanie najrýchlejšej cesty smerom „hore“, ale hľadanie cesty k pocitu zmysluplnosti a naplnenia. Niekedy si viac uvedomujeme svoje slabšie stránky, než svoj talent alebo prednosti. Za našimi „slabosťami” však často driemu zdroje. Na to, aby sme ich mohli objaviť, musíme mať schopnosť zaujať špecifický postoj a získať iný pohľad, a samozrejme aj poznať metodiku, ako s ním pracovať. Pri rozhodovaní v otázkach tento prístup využíva informácie z nezvyklých zdrojov, ako sú sny, priania, túžby, hodnoty, nadšenie, „volanie” a predstavivosť. Klienti, ktorí chcú realizovať svoje sny, vyžadujú od poradcu viac než len poukaz, v ktorej oblasti sa majú uchádzať o miesto, alebo akým lepším spôsobom sa majú uchádzať. Aj keď sa títo ľudia nemusia nevyhnutne pracovne osamostatniť, často aktívne začínajú spoluvytvárať svoje nové miesto alebo projekty, v ktorých pracujú. Uskutočnenie ich sna vytvára nové obzory a prináša ich k hraniciam ich doterajších možností.

Kariérne poradenstvo T.Diener rozdeľuje do troch fáz, ktoré sa neobjavujú u všetkých klientov v rovnakej forme a intenzite, ale dokážeme ich predsa len jasne rozoznať. Prvá fáza je ovplyvňovaná beznádejou a frustráciou. Staré už nefunguje. Nové ešte nieje v dohľade. Pocity, ktoré sa pri tom vynárajú sú často nepríjemné. Aj napriek tomu je však základom v nej dostatočne dlho zotrvať. Ľudia hľadajúci radu chcú väčšinou z tohto stavu čo najrýchlejšie odísť. Všetci chceme výsledok hneď a rýchlo, hlavne, keď sme zneistení/é. Psychoterapeuti by sa možno podujali hľadať príčinu týchto pocitov a narazili by možno na udalosti z detstva. Kariérny poradca však vníma tento stav predovšetkým ako energetický potenciál. Keď je skúmaný nezaujato, objavuje sa často prístup k vyhliadkam do budúcnosti, ktoré sú spojené s existenciálnymi potrebami klientov/klientiek. Vynára sa téma „povolania“. Pritom sa uvoľňuje veľa zablokovanej energie. Preto je dôležité v tejto fáze dostatočne dlho zotrvať. Druhá fáza poradenstva je určovaná dizajnom týchto vyhliadok do budúcnosti. Kľúčové pojmy tejto fázy sú „tvorivosť a inšpirácia“. je dôležité, aby sme v tejto fáze poskytli priestor aj „bláznivým“ nápadom a nezamýšľali sa priskoro nad mierou ich reálnosti. Skúška reality prichádza v tretej fáze. Tu ide o uskutočnenie. Ak sa nám podarí využiť tvorivosť a nadšenie, dokážeme zahájiť trvalejšie procesy zmien. V tejto tretej fáze poradenstva ide o uskutočnenie cieľov. Je dôležité, aby sme v tejto fáze nepodľahli falošným mýtom a predstavám o práci. Je možné, že nájdené riešenia nás budú posúvať za hranice stereotypných predstáv o povolaní. Podobne ako Kolumbovi námorníci mali strach, že by mohli spadnúť cez okraj sveta do pekla, keď plávali do neznámych častí sveta a podľa terajších predstáv sa blížili k okraju sveta, bojíme sa aj my okrajov nášho vlastného obrazu sveta a sme presvedčení, že za nimi číha koniec. Často je to namáhavá a dramatická práca, ktorá donúti človeka spochybniť a prehodnotiť svoje hlboko zakorenené názory. Krokom cez okraj našich predstáv nespadneme do pekla, ale dáva nám možnosť objavovať nové kontinenty.

(zdroj www.fairwork.com)